- REKLAMY -

Zdravím!

Vítam zblúdelých jedincov, pochopiteľne Vás, na svojom blogu! Usmívající se
Jeho obsah je, pravda, trošku nesúrodý, ale všetko sú to výplody z mojej hlavy.
Moja tvorba, moje postrehy, moje myšlienky, proste moje, moje, moje... Ale nie som narcis! Úžasný
Ak chcete - komentujte, ak nie - tak komentujte tiež. Samozrejme, žartujem.
Len Vás žiadam, že v prípade, ak si budete chcieť niečo skopírovať a použiť to na nejaký účel, dajte mi najprv vedieť a vždy uvádzajte zdroj! Na to som sem šmarila túto ikonku. Vrelá vďaka za pochopenie! Usmívající se
Prajem Vám príjemné chvíle strávené na OPEN MINDS! Takže majte myseľ otvorenú Mrkající

Dear Diary

Deň blbec

16. října 2012 v 19:19 | Peetie
Vstávať s dierou v zuboch rozhodne nie je to najpozitívnejšie ráno, aké som si dokázala predstaviť. Zistiť, že s vlnavými vlasmi vyzeráte ako pudel, ktorého prešla kosačka; že už meškáte na autobus; a že vonku leje ako z krhly tiež nie je ten najlepší štart dňa. Nevadí. Narýchlo som vzala prvý dáždnik, ktorý moje oči zazreli, a utekala som na zastávku. Na zastávke som ešte päť minút mrzla, kým sa tá cárašina vyplahočila z rohu. Ach! Bolo narvané. Dusno, mokro, proste hnusne. Celé zle.

Travolta vs. krájač na chleba

30. září 2012 v 22:09 | Peetie
Keď si hrejete jedlo v obývačke na zemi, príbor hľadáte v chodbe medzi haraburdami minimálne 20 minút a váš pes sa stratil v spleti stoličiek a nožičiek od stola, je to jasný dôkaz toho, že rekonštruujete kuchyňu. Sedím na gauči, ktorý zdieľam s ocinom celým zafŕkaným od farby a snažím sa cez krájač na chleba dovidieť na Travoltu v telke. Och, práve som zahliadla jeho čelo. To je pokrok.

Keď nad tým tak premýšľam, tento chaos, ktorý prevláda v mojom útočisku, má aj svoje výhody. Napríklad balík čipsov, po ktorý by som inak musela ísť do kuchyne (tých 5 metrov je naozaj ukrutne ďaleko) je mi teraz na dosah ruky. Perfektné!

Prpliny

16. září 2012 v 21:29 | Peetie
Napadne ma prinajhoršom 5 užitočnejších vecí, ktoré by som teraz mohla robiť. Namiesto toho tu sedím a píšem tento šialený článok. Budiš.

"Utri si tie prpliny," povedala mi starká, keď som s ocinom odchádzala na nákup. Čo to melie? pomyslela som si.

"Ako?" opýtala som sa, lebo som sa potrebovala uistiť, či dobre počujem.

"No, oné... prpliny tu máš." Ukazovala na moju hlavu. Čo, dopekla?!

"No ukáž, dám ti ich dolu." Vyhlásila a načahovala sa po mne starká.

Pochybovačne, ba až vystrašene som sa odtiahla a premeriavala si ju neistým pohľadom.

"Asi myslí lupiny." Zapojil sa vtedy do toho ledabolo otec.

Lupiny? Sledovala som tých dvoch, ako sledujú mňa a cítila sa ako pako.

Moja starká bola vždy ohromne "taktná". Oplývala vlastnosťou vždy povedať niečo, čo ma znemožní. A to aj v spoločnosti, na tom si teda vedela zgusnúť. S úplne podkopaným sebavedomím som si vtedy rozpustila vlasy a snažila sa nejako upraviť. Na starkú som sa už radšej ani viac nepozrela a s týmto úchvatným pocitom sa vydala do davu ľudí na nákup. Trikrát hurá, dofrasa! A pochopiteľne veľká vďaka starkej.

Mám vôbec premýšľať nad výhrou?

16. září 2012 v 20:39 | Peetie
Som v blogovaní celkom nová, tak som si povedala, že by sa patrilo nejako zviditeľniť. Zapojila som sa teda do súťaže, kde som mala napísať článok na tému "prázdniny". Pre mňa dosť zložitá téma, bolo treba dobrý nápad. Neviem, či sa mi to podarilo úplne, každopádne som postúpila a teraz došlo k hlasovaniu. Nechcem nikoho otravovať, ale bola by som rada, keby ste za mňa zahlasovali. Teda ak by sa Vám ten článok páčil. Máte na výber celkovo z troch spracovaní, ale dúfam, že tie dva ďalšie články odignorujete a dáte hlas mne. Nevinný To mal byť nepodarený pokus o vtip. Ach, Bože. Křičící

ODKAZ

"Píšeš ako ruský žandár!"

8. září 2012 v 20:39 | Peetie
"Píšeš ako ruský žandár!" Touto vetou zhodnotila spolusediaca moje "úhľadné" písmo. A pre info. žandár je policajt. Keď to moja kamoška vyhlásila, trošku som sa urazila, ale zároveň som si pomyslela niečo v tom zmysle, ako je možné, že rozoznala moje terajšie písmo s tým spred dvoch mesiacov. Viete, naozaj nepíšem extra vkusne a ozdobne. Skúste si zviazať všetky prsty páskou (nezabudnite si predtým zalepiť oči) a napíšte tak nejakú vetu. Potom zistíme, ako asi píšem ja.

Do hlavy sa mi vkradla spomienka, ako sme sa v prvej triede všetci krpci učili písať podľa jasnej predlohy. Pomalinky sme rukou robili oblúčiky a klenby, a mračili sa nad nevydarenými pokusmi. Keby som sa vtedy videla o 11 rokov neskôr, určite by som sa na nejaké oblúčiky vykašľala. Nemalo by to cenu.

Ale... všetky známe osobnosti píšu... oni... no dobre, nič nemám. Proste píšem hnusne a nik za to nemôže.

P.S.: Väčšina ľudí si opiera pero na ukazováku, ja ho opieram o prostredník. Ale ani to nie je príčina môjho škrabopisu. Overila som si to.

Murphyho zákony schválnosti

8. září 2012 v 17:19 | Peetie
Wikipedia definuje Murphyho zákony výrokom: "Čo sa môže pokaziť, to sa pokazí." Kiežby to znamenalo čosi iné. Napríklad niečo v zmysle - hmotnosť všetkých členov rodiny je priamoúmerná zlatu, ktoré vlastnia. To by sme boli naozaj bohatí. Naša rodina, espešly môj otec a ja, sme kvalifikovanými znalcami, čo sa týka tohto zákona. Ako naschvál sa nám všetko pod rukami kazí a dnešok rozhodne nie je výnimkou.

Keď je nemčina bilingválna

7. září 2012 v 19:59 | Peetie
Tuším na nás majú 2 mesiace prázdnin väčšie následky, než som predpokladala. Hovorím teraz o mojej triede pozostávajúcej z 28 dievčat a 2 chalanov. Áno, pociťujú krutú menšinu svojho druhu. Späť k veci. Na nemeckom jazyku sa delíme na dve skupiny a za tie štyri roky strednej sme vystriedali tri profesorky. Nie, ani jednu sme nepriviedli do šialenstva. No dobre, tak možno jednu. Každopádne sme nový školský rok odštartovali s novou učiteľkou tohto jazyka a čo čert nechcel, nemčinu berie sakra vážne.

Naše vymetené hlavy však neboli pripravené na toľký nápor deutschlandu v našich jazykoch, takže sa nemecký jazyk transformoval na skomoleninu troch jazykov. Ani jeden z nich nebol slovenský, napodiv. Stretnúť aj nemecky hovoriaceho Angličana v Rusku, nejako by sme sa dohovorili. Naše chabé odpovede profesorku nepotešili, pretože sme sa uskromnili na odpovede: "Ja." "Da." "Yes". Nuž, nikto nie je vševedúci. Najmä v období okolo 1. septembra. Zasvätení (študenti) vedia. Smějící se

Prvý deň v... och, Bože!

3. září 2012 v 20:49 | Peetie
Prvý deň v... nieee, už zase... v ŠKOLE! Škola, š-k-o-l-a - aj hláskovať to je odporné. Čo sa týka tohto objektu mučenia, správam sa nanajvýš detinsky. Proste sa mi tam chodiť nechce! No zastreľte ma za to!

WTF?! To už bol aký sen!

11. srpna 2012 v 23:11 | Peetie
Keď už sa niekomu niečo sníva, väčšinou sú to obyčajné veci. Napríklad deň v práci, v škole alebo niečo podobne realistické. Možno večera so známou hviezdou alebo zážitok z adrenalínového športu, všetko je to v medziach reálneho sveta. U niektorých je to trochu podivnejšie, napríklad hady, pavúky, niečo strašidelné. U mňa by ste sa niečoho takého nedočkali. Ak si však potrpíte na kraviny, somariny, hovadiny, voloviny, hlúposti, sprostosti, blbosti a pod., ja som pre Vás ten správny človek na sny. Viac v CČ.

Rodičia na zbláznenie

10. srpna 2012 v 20:50 | Peetie
Zatepľujeme dom. To by ani nebol taký problém, keby dvaja moji súrodenci nezdúchli na prázdniny a neostala som tak ako jedinný otrok rodičov. Tejto výzvy som sa napriek tomu odhodlane chytila. Stala som sa poslušným psíkom vlastných rodičov. "Prines kladivo, podrž mi toto, kde sú hmoždinky?" Po jednom dni som sa cítila ako úplný blbec. Hrial ma však pri srdci pocit, že som rodičom pomohla. Takže som to všetko statočne zvládla. Nastal deň dva, kedy došlo ku kríze. V prvý deň som totiž asistovala len ocinovi, keď sa do toho však zapojila mamina, nastalo peklo. Viac v CČ.

Keď sa v noci nespí

5. srpna 2012 v 23:52 | Peetie
Bola to ťažká noc. Nekonečná, neopakovateľná... pretože som vôbec nemohla zaspať! Viac v CČ.

Mami, sršeň!

2. srpna 2012 v 23:00 | Peetie
Počet škodcov: 2. Časový interval zabitia: cca 5 minút.
 
 

Reklama