- REKLAMY -

Zdravím!

Vítam zblúdelých jedincov, pochopiteľne Vás, na svojom blogu! Usmívající se
Jeho obsah je, pravda, trošku nesúrodý, ale všetko sú to výplody z mojej hlavy.
Moja tvorba, moje postrehy, moje myšlienky, proste moje, moje, moje... Ale nie som narcis! Úžasný
Ak chcete - komentujte, ak nie - tak komentujte tiež. Samozrejme, žartujem.
Len Vás žiadam, že v prípade, ak si budete chcieť niečo skopírovať a použiť to na nejaký účel, dajte mi najprv vedieť a vždy uvádzajte zdroj! Na to som sem šmarila túto ikonku. Vrelá vďaka za pochopenie! Usmívající se
Prajem Vám príjemné chvíle strávené na OPEN MINDS! Takže majte myseľ otvorenú Mrkající

Deň blbec

16. října 2012 v 19:19 | Peetie |  Dear Diary
Vstávať s dierou v zuboch rozhodne nie je to najpozitívnejšie ráno, aké som si dokázala predstaviť. Zistiť, že s vlnavými vlasmi vyzeráte ako pudel, ktorého prešla kosačka; že už meškáte na autobus; a že vonku leje ako z krhly tiež nie je ten najlepší štart dňa. Nevadí. Narýchlo som vzala prvý dáždnik, ktorý moje oči zazreli, a utekala som na zastávku. Na zastávke som ešte päť minút mrzla, kým sa tá cárašina vyplahočila z rohu. Ach! Bolo narvané. Dusno, mokro, proste hnusne. Celé zle.



K zubárke som prišla o deviatej. Čakala som do 9:25. Doktorka skonštatovala, že ten zub je vo vnútri celý zhnisaný a že je dobré, že som s tým prišla tak skoro. Čochvíľa som vraj mohla celá opuchnúť ako melón. Uf, no aspoň nejaké pozitívium. "Musím ho umŕtviť!" zahlásila zrazu. Čo, dopekla?! Injekcia. Au! Ďalšia injekcia! Och, Bože! Agónia, ale len chvíľková. Som v pohode.

A už sa vŕtalo, brúsilo, rajbalo... poslala ma na röntgen. Musela som vystáť radu. Vydrankali odo mňa 4 eurá. Medzitým zubárka vzala ďalšieho pacienta. Musela som počkať. Ale moja zubárka je milá, tak som jej to odpustila. Nádherného chrupu som sa nedočkala. Nechala mi tam dieru, napodiv. To snáď nemyslí vážne?! Vraj potrebujem porcelánovú výplň a mala by som zub nechať pár dní takto preliečiť. No nádhera. A to som sa chcela ísť fotiť na maturitné oznámenia. Štrbavý úsmev by zrejme nepôsobil roztomilo, ale odstrašujúco, všakže?


Skvelý deň. Smutná som vyšla z polikliniky a mračila sa na lejak vládnuci vonku. Rozprestrela som pokazený dáždnik a zamierila k drogérii, kde som mala čakať na kamarátku. Potom sme spoločne išli na odbornú prax zo školy k môjmu ocinovi. V meste som však zabudla vybaviť návštevu u mobilného operátora. A vlasy som si zamotala do dáždnika, takže bolo nutné pár z nich vytrhnúť. Ako inak.

U ocina vo firme bola klada (zima) ako v Rusku, ale bola to znesiteľnejšia časť môjho dňa. Domov som sa vracala premočená od dažďa, s rozbitým dáždnikom, deravým chrupom a vlasmi ako pudel. Úsmev ma napriek tomu neopustil. Teraz si len nie som istá, či som naozaj ostala taká optimistická, alebo som už bola z toho všetkého pometená.

Och, a takmer ma zrazilo auto. A to som bola na prechode! Našťastie, ma len celú ofŕkal kamión.

Nuž... aj "deň blbec" sa u mňa vyskytuje. Občas. Dosť často. Oh, takmer vždy.

Toť štipka z môjho života. Prajem Vám PEKNÝ deň.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 smallcrocodile smallcrocodile | Web | 16. října 2012 v 19:27 | Reagovat

též mívám takový dny. :D .. kor poslední dobou..to je asi tim blbím počasím,tak se ani nic nedaří.:D
ps: budu ráda když se koukneš ke mě..a třeba necháš komentář.:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama