- REKLAMY -

Zdravím!

Vítam zblúdelých jedincov, pochopiteľne Vás, na svojom blogu! Usmívající se
Jeho obsah je, pravda, trošku nesúrodý, ale všetko sú to výplody z mojej hlavy.
Moja tvorba, moje postrehy, moje myšlienky, proste moje, moje, moje... Ale nie som narcis! Úžasný
Ak chcete - komentujte, ak nie - tak komentujte tiež. Samozrejme, žartujem.
Len Vás žiadam, že v prípade, ak si budete chcieť niečo skopírovať a použiť to na nejaký účel, dajte mi najprv vedieť a vždy uvádzajte zdroj! Na to som sem šmarila túto ikonku. Vrelá vďaka za pochopenie! Usmívající se
Prajem Vám príjemné chvíle strávené na OPEN MINDS! Takže majte myseľ otvorenú Mrkající

V ringu s osudom - komediálna poviedka

3. září 2012 v 20:09 | Peetie |  Jednorázové
Prinášam sem svoju jednorázovku, ktorú som zosmolila už hádam pred rokom. Je vtipného rázu, možno sem-tam zasmrdí aj nejaká láska, romantika, či ako si to nazvete. Dúfam, že Vás pobaví.


Na vysvetlenie:
Bella má adoptívnych rodičov, sestry Kate a Mandy a brata Thomasa. Ich priezvisko je Swansonovci. Všetci sú upíri žijúci v blízkosti Seattlu. No a potom je tu všetkým známa rodina Cullenových.

V ringu s osudom


Bella

"Teraz nemám čas, Kate," zariekla som svoju sestru a nalistovala ďalšiu stránku módneho časopisu.
"Ako to myslíš, že nemáš čas?" pýtalo sa ma mrzuto to malé klbko nervov a medzitým naďalej hĺbilo opätkom dieru do podlahy. "Vybavila som ti predsa rande."
"Myslíš to rande naslepo?" Vo chvíli, ako som si na ten nezmysel spomenula, dostala som chuť pretočiť očami. Pred pár dňami totiž v obchodnom centre v Seattli Kate narazila na jednu upírku a skamarátila sa s ňou. Zhodou náhod mala slobodného brata, a tak si sestrička zaumienila, že mi s ním dohovorí rande. Akoby som ju o to prosila!
"Povedala si, že tam pôjdeš!" vyčítala mi ďalej a odignorovala Mandy, ktorá práve vstúpila do miestnosti.
"Áno, ale taktiež som povedala otcovi, že s ním skočím za Eleazarom. Prepáč mi to, trochu som to doplietla, ale radšej sklamem nejakého pubertálneho Drákulu než nášho otca," vysvetľovala som jej unavene.
"Už som to sľúbila! Čo mám podľa teba teraz robiť?" zúfala nešťastne Kate a nervózne sa prechádzala po obývačke. Otrávene som zagúľala očami a odložila rozčítaný časopis na stôl.
"Spomínala si moje meno?"
"Čože?" Síce sa zastavila, ale naďalej si obhrýzala nechty, čo ma ukrutne rozptyľovalo.
"Moje meno! Vravela si ho tej svojej kamoške?" zvýšila som hlas a vravela si, že tento dom je totálny cvokhaus.
"Nie, tuším nie."
"No tak za mňa jednoducho zožeň náhradu." Povedala som pokojne a opäť sa vrátila k svojmu časopisu.
"A povieš mi, kde ju mám asi tak zohnať? To rande je už o pol hodinu!" hysterčila.
"Mandy, nechceš ísť na rande?" opýtala som sa svojej druhej, niekoľkonásobne menej trhnutej sestry a ani pritom nezdvihla oči od článku o jarných trendoch.
"Jasné!" zvolala nadšene a rozbehla sa do svojej izby, zrejme skrášliť svoj už aj tak dokonalý zovňajšok.
"Hotovo," predniesla som spokojne Katiným smerom a šibalsky sa na ňu zacerila. V tú chvíľu vonku zatrúbilo otcovo auto, tak som schmatla kabelku a za mračenia svojej sestry za sebou zabuchla vchodové dvere.

Edward

"Nikdy viac!" vykričal som z plného hrdla do útrob domu a tresol dverami, ako sa na rozčúleného upíra patrí. Bundu som odhodil na vešiak, predupal si cestu ku klavíru a začal doň o dušu mlátiť akési melódie.
"Videla som, mrzí ma to." Začul som tenký hlások a hneď nato videl z rohu vyjsť Alice.
"Myslel som, že idem na rande s upírkou. Lenže toto bola neriadená strela!" sťažoval som si znova a krútil pritom hlavou. "Stále mlela, ani na chvíľu sa jej nezatvorili ústa."
Alice sa nadýchla, že mi niečo povie, lenže ja som opäť vybuchol.
"Za celý čas som prehodil len pár viet a aj to bol výkon. A keby len to! Ona ani nedokázala chvíľu pokojne sedieť!
Takže vravíš, že tá upírka bola ukecaná? Teraz sa mi to totiž akosi nevidí. Prehovorila ku mne v myšlienkach Alice a zvonivo sa zasmiala. Hnevlivo som na ňu zazrel a odmietol pripustiť fakt, že od chvíle, ako som vstúpil do tohto domu, rozprávam len ja.
"Kate mi povedala, že je milá," obraňovala ju Alice a čičíkavo mi položila ruku na rameno. Prestal som týrať svoj klavír a pretočil sa na stoličke. Uprene som sa pozrel Alice do očí a mal chuť šialene kričať.
"Je milá. Predpokladám, že to spôsobil adrenalín a morfium, ktoré si pred schôdzkou napichala do žíl." Alice ma karhavo upozornila pohľadom, načo som obranne zodvihol ruky.
"Len vravím, že na žiadne rande už nejdem."
"Povedal storočný panic," skonštatoval sucho Emmett, ktorý sa s plyšovým mackom v ruke mihol v chodbe.

Bella

"Baseball hovoríš?" zopakovala som po bratovi a zauvažovala nad jeho ponukou. "Kto všetko to tam má byť?" opýtala som sa zamyslene.
"Ja, otec a traja noví priatelia z Forks. A ešte ich otec." Poslušne vymenoval všetkých potenciálnych účastníkov a živelne sa na mňa zaceril. Rukou som si zadumane pošúchala bradu a s ďalšou otázkou v očiach naňho pozrela.
"Prečo voláš práve mňa? Nejde o supertajnú pánsku jazdu?"
"Ty si tak trochu chlapec," začal automaticky Thomas, no keď videl môj vražedný pohľad, okamžite prehodnotil svoje slová. "Chcel som povedať, že máš rada športy, tak sa ťa proste pýtam. Tak ideš?" opýtal sa ma opäť nedočkavo.
"Prečo nie? Aj tak nemám čo na práci."
"Teraz máš zrazu voľno?" okríkla ma niekde z poschodia Kate.

Edward

"Postreh!" zreval Emmett. Ani som sa nestihol poriadne rozhliadnuť, to mi už do hlavy vpálila baseballová loptička. "Vravel som postreh," bránil sa okamžite Emmett, čo som obišiel len s pretočením očí.
"Hrdza, teraz to myslím vážne. Pohni kostrou! Swansonovci na nás už čakajú." Povedal teraz už vážne Emmett a hodil mi šiltovku s rukavicou.
"Hrdza?" opýtal som sa ho zmätene a, úprimne, naozaj sa obával jeho odpovede.
"No jasné, každý máme prezývku. Jasper je vojak Ryan, ja som Gumimacík a ty si Hrdza. Tak pohni už!" netrpezlivo poskočil a vrtel sa ako malé decko.
"Ja to asi oželiem," povedal som pokojne a podišiel k rodinnej knižnici.
"Len mi nehovor, že ideš zase čítať Romanu a Chúlia. Tú knihu listuješ tak často, až mám podozrenie, že v nej ukrývaš neslušný časopis," mračil sa Emm. Z chodby zaznel Jasperov smiech.
Prepáč, ale toto mu fakt vyšlo. Sprevádzali ten rehot jeho myšlienky.
"Proste dnes na baseball nemám náladu. A Rómeo a Júlia je klasika, ty Gumicuc, či aké krycie meno to máš." Vrátil som to Emmettovi a spokojne pozrel na Jaspera, ktorý vošiel do obývačky. Ten len s úškrnom pokrútil hlavou, čím dával najavo, že môj úbohý vtip nevyšiel. Nech už vypadnú, nevďačníci!
"Má tam byť aj nejaká upírka. Musíš uznať, že je to lepšie ako časopis." Skúšal to znova Emmett, pohotovo míňajúc baseballovú pálku, ktorú som po ňom šmaril. "Myslím, že to znamenalo nabudúce." Preložil si to Emmett, ako vždy, po svojom a konečne vypratal bojové pole.
S povzdychom som sa usadil na pohovku a nikým nerušený nalistoval prvú stránku obľúbeného románu.

Bella

"Sprchový gél, zubná kefka, žiarovka, baterky, mrazené kura..." Vymenovávala som veci z nákupného zoznamu a vzápätí sa zarazila. "Načo nám je, pre Kristove rany, mrazené kura?" Otočila som sa s otázkou na Kate, ktorá bola práve plne zamestnaná vyberaním špiny spoza svojich nechtov.
"Musíme vyzerať ako ľudia," odvetila mi znudene. Zrejme zhodnotila náš rozhovor za vrcholne nezáživný, pretože vzápätí sa zavesila na nákupný vozík, odrazila nohami od zeme a už si to šinula hviezdnou rýchlosťou pomedzi regály.
Len som pomykala plecami a vydala sa, podotýkam, pešo po stopách spálených gúm. Kate som po chvíli vyhlásila za nezvestnú a rozhodla sa nakúpiť potrebné veci sama. V momente, keď som si to s plnými rukami mierila k drogérii, cez cestu mi prefrčal osirelý vozík a za ním letiaca Kate. Nakoniec vozík zachytila, zbesilo ho stočila mojím smerom a prudko zastavila.
Odkedy môže byť upír udychčaný? preletelo mi hlavou, keď som s podvihnutým obočím skenovala sestrinu tvár.
"Neuveríš, koho som tu stretla!" zapišťala neveriacky.
"Kto by to len mohol byť?" zareagovala som bez záujmu, ukladajúc veci do nákupného vozíka.
"Je tu ten upír, s ktorým si mala mať rande!" zvreskla mi pri uchu a skackala popri vozíku ako najatá. "Panebože, je priamo za tebou!" dodala šeptom, aby to náhodou nezačul ten dotyčný.
"Vravela si, že si ho nevidela, tak ako môžeš vedieť, že je to on?" opýtala som sa jej skepticky a urovnávala nákup, ktorý svojím poskakovaním rozhádzala.
"Pretože je tu s Alice a jej popis sa naňho hodí. Tak pozri sa už!" pobádala ma netrpezlivo.
"Nevyšiluj!" zahriakla som ju, pokojne zrovnala celý nákup a, na jej žiadosť, sa konečne otočila.
Chodba bola prázdna.
"Ty si fakt nemožná, Bella!"

Edward

"Už máme plný vozík zbytočností! Kroť sa!" brzdil som Alice a nadával si do babrákov. Ako som mohol súhlasiť, že s ňou pôjdem na nákup? Musel som byť sfetovaný.
"Ešte drogériu. Sľubujem, že potom už pôjdeme," neprítomne odvetila Alice, rozhliadajúc sa pomedzi uličky. Čo to hľadá?
"To si mi hovorila aj pri mrazenom mäse." Vrátil som sa k hlavnej problematike a na vzdor prudko zabrzdil. S Alice to trhlo dozadu, keďže ma celou cestou vliekla za ruku. Zamračila sa na mňa, opäť ma zdrapila a už zase zo mňa urobila psíka na obojku.
To ma excelentne vytočilo, tak som namrzene schmatol tú jej malú ručičku a vliekol ju presne opačným smerom. Nakoniec sa mi ju podarilo dovliecť až k pokladni, i keď som utrpel nejaké zranenia v podobe diery v hlave, ktorú mi tam vydlabala svojimi nechtami. Nadávky ani nespomínam.
"Ako to ten Jasper s tebou môže vydržať?" žasol som neveriacky.
"Čo by mal akože robiť? Zvykol si."

Bella

Konečne mám chvíľku len a len pre seba. Nikto mi do ničoho nekecá, nikto ma neotravuje, môžem si robiť, čo len chcem. A čo som urobila? Sadla si na lavičku pri fontáne. No áno, som veľmi akčný typ.
Pohodlne som sa oprela a rozhliadla sa po okolí. Priamo za chrbtom mi žblnkala voda tečúca z fontány, všade navôkol rozkvitala zeleň, ktorej sviežu vôňu som s radosťou nasala do pľúc. Dopriala som svojmu kamennému telu odpočinok a pozorovala ľudí pri ich obvyklých činnostiach.
Na vedľajšej lavičke posedával zamilovaný pár a niečo odporne romantické si šepkal, usudzujúc podľa ich natvrdlého chichotu. Naproti mne bol dlhý pieskový chodník lemovaný vysokými listnatými stromami. Prechádzalo sa po ňom niekoľko rodín s deťmi, zazrela som aj dvoch bežcov.
Práve v momente, keď jedno dievčatko spadlo na zem a oškrelo si kolená, som zacítila pach, ktorý ma rozhodne nepotešil. Prudko som sa zvrtla a pohliadla do zlatistých očí. Ten upír ma tu očividne tiež nečakal, pretože sedel na lavičke presne oproti a v jeho tvári tkvel takisto prekvapený výraz ako v tej mojej.
Hodnú chvíľu sme si uprene pozerali do očí a vyčkávali, čo ten druhý urobí. Prekvapilo ma, že sa mi jeho pach zdá akýsi povedomý. Zamračila som sa nad tým zistením, rukou nakoniec naznačila prímerie a vyčkávala na jeho reakciu. Neznámy upír prikývol a preto som sa otočila a opäť sa pohodlne oprela. Uši som nechávala v strehu, pre istotu.
Chcela som zistiť, či sa pád toho dievčatka skončil happy-endom v podobe luxusného kopčeka zmrzliny, no ten malinký krpec už nikde v dohľade nebol. To sme na seba s tým strapatým upírom zízali tak dlho? Priznávam, že niekde v polovici som sa tak trochu stratila v jeho očiach, ale bola som v strehu! Nie som cvok, jeho oči mali rovnakú jantárovú farbu ako moje, išlo skôr o ich hĺbku.
V duchu som sa ohriakla a zamračila sa na mraky, ktoré medzičasom akosi potemneli. Na dážď nemám náladu. Prečo mi vkuse niečo musí pokaziť deň?
Viac rozjímať o nepriazni počasia som nestihla, pretože moje uši zachytili pohyb. Natočila som hlavu do strany a zbadala, ako si to ten upír ku mne neisto šinie. Ešte viac som sa zamračila. Čo zase chce?
"Nič nezamýšľam, nechcem žiadne roztržky," prehlásil s rukami nad hlavou. "Smiem?" opýtal sa, ukazujúc prstom na voľné miesto vedľa mňa.
S nadvihnutým obočím som ho zoskenovala od hlavy až po päty a keď som uznala, že je neškodný a navyše vrcholne sympatický, prikývla som. Spokojne sa rozvalil vedľa mňa. Nejaký čas sme mlčky prizerali ľudskému životu, sem-tam po sebe strelili pohľadom. Keď sa naše pohľady stretli, nesmelo sme sa na seba usmiali a ja som si nevedomky začesala prstami prameň vlasov za ucho.
"Som Edward," ozval sa náhle a opäť sa na mňa pokrivene usmial.
"Bella," povedala som na oplátku a s úsmevom mu potriasla rukou.
***
V tej chvíli ticho vo vile Cullenových preťal Alicin výkrik: "No to si zo mňa robíte srandu?!"
Koniec
Na vysvetlenie:
Alice sa snažila dať Bellu a Edwarda všemožne dohromady, keď zistila, že si proste sú súdení. Nanešťastie, akosi sa jej to nedarilo. Keď sa Edward rozhodol prisadnúť si k Belle na lavičku, Alice dostala víziu a neveriacky žasla nad tým, že jej úsilie vychádzalo nazmar, zatiaľ čo oni sa zoznámia len tak na nejakej blbej lavičke. Uznajte, no chúďa, Alice :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama